Teraz už chápem, cítim a som vďačná

Pridané: 20.6.2018 23:20:12 Počet zobrazení: 4215

20 Jún 2018

„Pri príchodoch za mamou sa mi vždy dostalo milého pozdravenia – vitajte – a to od vrátnice až po doktora. Pochopila som, že vám moja prítomnosť nie je na obtiaž a začala som chodiť za mamou bez strachu a tešila som sa aj na vás.“

Teraz už chápem, cítim a som vďačná

Pani J.F. svoju mamičku navštevovala často a dopriala jej tak to najcennejšie:

ČAS NAPLNENÝ SKUTOČNOU BLÍZKOSŤOU. 

To je pocit domova. Naši pacienti nepočítajú čas na hodiny, ale na momenty naplnené láskou, nehou, vrúcnosťou. Aj my ostatní ich tak veľmi chceme žiť, no niekedy to prežívanie pre „nedostatok času" odsunieme na „neskôr".

Pre rodinu a priateľov našich pacientov sa to môže zdať pár minút strávených v ich spoločnosti - no pre našich pacientov sú to záblesky večnosti... keď sa človek dotkne človeka... keď sa ruky a srdcia spoja... v rozhovore či pokojnom mlčaní.

AJ PRETO VÍTAME HOSTÍ NAŠICH PACIENTOV A ĎAKUJEME IM. 

POMÁHAJÚ NÁM V NAŠEJ MISII, ABY SME SA TU VŠETCI CÍTILI AKO DOMA.

Ešte raz aj touto formou ZO SRDCA ĎAKUJEME  za úprimné vyznanie pani J.F., ktorej mamičku sme mali možnosť sprevádzať. Doručila nám ho písomne, ale aj v podobe obrazu „mamičkinej záhrady", z ktorého na nás dýcha prijatie, pokoj a dôvera, že všetko má svoj čas a miesto – rovnako ako kvety či plody v záhradke... rovnako ako hviezdy na nebi.

 

List od p. J.F.List od p. J.F.List od p. J.F.List od p. J.F.Obraz od p. J.F.

Táto stránka používa cookies. Viac info