Myslela, že už zomrela a je už v nebi :)

Pridané: 3.12.2017 14:18:56 Počet zobrazení: 1816

03 December 2017

Nedokážem v tomto krátkom liste popísať všetky moje pocity a zážitky – ale jedno viem naisto. Nesmierne ste nám pomohli a neboli by sme bez Vašej pomoci túto ťažkú situáciu zvládli. ... napísala nám pani Margita nie dlho po úmrtí svojej sestry Elenky v našom Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne.

Myslela, že už zomrela a je už v nebi :)

Podelím sa s Vami o obsah listu, ktorý prišiel dňa 22. 11. 2017 do mojej e-maillovej schránky:

e-mail

Drahá sestrička riaditeľka,
sú príbehy, ktoré sa píšu ťažko. Prežité na vlastnej koži, trpko ochutené zármutkom zo straty blízkej osoby.

Viackrát som už od napísania tohto listu musela odísť, pretože mi bolo veľmi ťažké ho napísať. Náš príbeh sa začal pred rokom, keď moja sestra ťažko ochorela. V priebehu pár mesiacov zostala na vozíku s ťažkým a pokročilým onkologickým ochorením. Ťažké bolo pre ňu aj pre nás tento údel prijať, pretože na smrť bola ešte primladá (56 ročná) a mala dvoch študujúcich synov.

Priebeh jej choroby bol veľmi agresívny a než sa sestra po všetkých takmer trojmesačných vyšetreniach dostala na onkológiu, už sa liečiť nedalo. Choroba bola už veľmi rozsiahla a začala byť aj veľmi bolestivá. Sestra prestala jesť, neudržala v sebe už ani tekutiny. Po dvojtýždennom pobyte na onkológii nám povedali, že ju o pár dní prepustia domov – pravdepodobne už len na krátke dožitie.

V tom čase už bola pripútaná na lôžko a potrebovala celodennú opateru. Tento moment bol asi najhorším momentom celej jej choroby – pretože sme si jasne uvedomili našu zúfalú bezmocnosť, že sa doma o ňu nedokážeme dôstojne postarať a okrem toho mávala už silné bolesti a vedeli sme, že sa budú bolesti ešte stupňovať a nebudeme jej ich vedieť doma dostatočne tíšiť. Ale najviac na nás pôsobil stres z toho, že neudržala v sebe ani potravu ani tekutiny – takže nevyhnutne potrebovala podávať infúzie. Bezmocnosť je asi to najhoršie, čo v takomto prípade príbuzní chorého môžu cítiť.

Priznám sa, že ma začalo ovládať zúfalstvo, pretože som nevedela z tejto ťažkej situácie nájsť riešenie. Vtedy som začala na internete hľadať zariadenia, kde by nám vedeli pomôcť a nesmierne som vďačná za to, že som našla Váš hospic. Vám, sestrička riaditeľka som napísala E-mail, kde som našu zúfalú situáciu popísala a o chvíľu mi svitla nádej – pretože Vy ste na môj zúfalý E-mail veľmi rýchlo odpovedala. Na tento okamih nezabudnem, pretože to bol pre mňa veľmi dôležitý oporný bod, keď som zacítila úžasnú podporu a pochopenie. V priebehu pár dní sestru z onkológie prepustili a prevezená bola priamo do Vášho hospicu.

Vianoce

Nádherný zážitok mi sestra porozprávala po prevoze z onkológie ku Vám. Bolo to v januári 2017 a vo vstupnej hale ste mali ešte vianočný stromček. Tá krása svietiaceho stromčeka, pekné prostredie v hospici a prítomnosť milých sestričiek ju tak ovplyvnili, že mi neskôr s úsmevom vravela, že si myslela, že už zomrela a je už v nebi.

Sestra dostala krásnu jednoposteľovú izbu, kde sme s ňou trávievali každý deň niekoľko hodín v takmer rodinnom súkromí.

Za malý zázrak považujem to, že začala v hospici prijímať potravu aj tekutiny – takže sa jej stav čiastočne upravil tak, že si dokázala v čase, ktorý ešte dostala ako dar navyše, dať viaceré svoje veci aj vzťahy do poriadku. Prežila v hospici ešte takmer 9 mesiacov.

A hoci bola pripútaná na lôžko, bolo toto obdobie ešte pekným obdobím. Denne sme ju navštevovali, trávili sme s ňou čas na izbe aj vonku. Na jar na vozíčku a v lete s posteľou na dvore.

Nádherne spomínam na sväté omše v kaplnke – ako veľmi sa vždy tešila, keď sme na svätú omšu spolu išli.

Postarané bolo o ňu veľmi nadštandardne – po všetkých stránkach. Vždy keď som za ňou prišla, som sa pýtala, či ju nič nebolí. Nikdy ju nič nebolelo – tak vynikajúco mala tlmenú bolesť, napriek ťažkému onkologickému ochoreniu. Vždy bola krásne čistá, voňavá.

Postarali ste sa aj o duchovnú stránku, ktorá je nesmierne dôležitá.
Pomohli ste jej prijať po psychickej stránke ťažkú chorobu a blížiacu sa smrť.
Po lekárskej stránke vzhľadom na jej stav – bola jej poskytnutá vynikajúca paliatívna starostlivosť a liečba.

Starostlivosť celého personálu bola nielen odborne vynikajúca, ale aj ľudsky veľmi krásna. Rada si spomínam na zážitok, keď do izby zaklopala a vošla sestrička a moja sestra za zoširoka usmiala – tak ako sa človek usmeje, len keď stretne niekoho, koho má rád. Vtedy som si plne uvedomila, aké krásne vzťahy ešte zažívala v hospici.

Pomohli ste aj nám ako rodine, pretože sme sa v tom období ocitli v určitej sociálnej izolácií a Vy v hospici ste sa počas tohto obdobia stali akoby našou rodinou – kde sme každý deň nachádzali porozumenie a možnosť krátkych rozhovorov so sestričkami – malo to pre nás neskutočný význam.

Nedokážem v tomto krátkom liste popísať všetky moje pocity a zážitky – ale jedno viem naisto. Nesmierne ste nám pomohli a neboli by sme bez Vašej pomoci túto ťažkú situáciu zvládli.

Nech Vám Pán Boh žehná Vaše dielo.
Úprimná vďaka za všetko.

S úctou,
V. Margita (sestra zosnulej pani Ž.)

 

20
Jún
2018

Teraz už chápem, cítim a som vďačná

Pridané: 20.6.2018 23:20:12 Počet zobrazení: 1166

Teraz už chápem, cítim a som vďačná „Pri príchodoch za mamou sa mi vždy dostalo milého pozdravenia – vitajte – a to od vrátnice až po doktora. Pochopila som, že vám moja prítomnosť nie je na obtiaž a začala som chodiť za mamou bez strachu a tešila som sa aj na vás.“

Čítajte viac... Komentáre: 0

30
September
2018

Celebrity?

Pridané: 30.9.2018 16:15:31 Počet zobrazení: 21504

Celebrity? To Vy ste celebrity - o Vás by sa malo písať ... povedal mi 3 dni pred svojou smrťou 59 ročný pacient nášho hospicu.

Čítajte viac... Komentáre: 3

08
September
2018

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤

Pridané: 8.9.2018 15:20:41 Počet zobrazení: 3374

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤ Tento týždeň sme hospitalizovali v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne pána Mariána – nemá ani 60 rokov. Priviezli ho k nám v poslednom štádiu onkologického ochorenia z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Čítajte viac... Komentáre: 0

02
September
2018

Okuliare :)

Pridané: 2.9.2018 17:00:00 Počet zobrazení: 1909

Okuliare :) Nedokážeme pridať VIAC dní do života ale každodenne sa v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne usilujeme vnášať VIAC ŽIVOTA do DNÍ ❤

Čítajte viac... Komentáre: 1

06
Júl
2018

Všetko najlepšie dedko ❤

Pridané: 6.7.2018 08:43:13 Počet zobrazení: 863

Všetko najlepšie dedko ❤

Čítajte viac... Komentáre: 0

05
Jún
2018

ÚSMEV na MAMINKINEJ tvári :)

Pridané: 5.6.2018 17:02:43 Počet zobrazení: 4322

ÚSMEV na MAMINKINEJ tvári :)

Čítajte viac... Komentáre: 0

31
Máj
2018

Príď si po DUCHA na 3-ku

Pridané: 31.5.2018 09:36:11 Počet zobrazení: 1370

Príď si po DUCHA na 3-ku ... aby NEZOSTAL človek v poslednej chvíli života SÁM - o to sa členovia hospicového tímu usilujú a Pán života a smrti to "organizuje". ... podelím sa s Vami o dnešný hlboký zážitok z toho ako to Pán zariadil dnes . . .

Čítajte viac... Komentáre: 1

09
Jún
2018

Kvety z pohrebu pána Viliama pomáhajú hospicu ❤

Pridané: 9.6.2018 13:10:46 Počet zobrazení: 1300

Kvety z pohrebu pána Viliama pomáhajú hospicu ❤ Žasneme nad vynaliezavosťou v láske vo chvíľach, keď nám prinesú krabičku, obálku príbuzní našich zomrelých pacientov so slovami: „Poprosili sme tých, ktorí boli nášmu ... na pohrebe, aby namiesto kvetov vložili do pripravenej krabičky dar pre hospic, kde náš ... dožil obklopený láskou.“

Čítajte viac... Komentáre: 0

05
Máj
2018

Som onkologický pacient ... ale už sa nebojím

Pridané: 5.5.2018 10:02:23 Počet zobrazení: 1736

Som onkologický pacient ... ale už sa nebojím Do Knihy návštev Hospicu Milosrdných sestier na webe hospicu pribudlo 4. mája 2018 poďakovanie a v ňom i osobné vyznanie príbuznej nášho pacienta: Som onkologický pacient a často som myslela na utrpenie a bolesti, ktoré pravdepodobne budem musieť prežiť na sklonku svojich dní. Ale už sa nebojím, lebo ...

Čítajte viac... Komentáre: 0

23
Február
2018

Už viem, že sa smrti nebojím a umieranie je krásne.

Pridané: 23.2.2018 16:18:13 Počet zobrazení: 1604

Už viem, že sa smrti nebojím a umieranie je krásne. Slovami neviem opísať, čo ste pre nás a nášho tatinka spravili, ale už viem, že sa SMRTI nebojím a UMIERANIE je KRÁSNE. ... napísala nám dcéra nášho pacienta a nám srdce zaplavil krásny pocit toho, že MÔŽEME byť súčasťou tímu, ktorý sa stará o NEVYLIEČITEĽNE chorých pacientov v konečnom štádiu ochorenia (zväčša onkologického) – aby prežili títo ľudia posledné chvíle života bez neznesiteľnej BOLESTI, DÔSTOJNE a v prostredí dýchajúcom DOMOVOM a aby ich prežili so svojimi DRAHÝMI.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Táto stránka používa cookies. Viac info