Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie...

Pridané: 21.10.2018 08:55:01 Počet zobrazení: 5842

21 Október 2018

Prichádzam k Vám s úctou a láskou ❤

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie...

Pani Emília, žena v strednom veku, mala od chvíle oznámenia diagnózy - onkologické ochorenie - za sebou obdobie šoku sprevádzaného bezradnosťou, popretia hrozivej skutočnosti, obdobie hnevu, vyjednávania i depresie ...  Po náročnom boji došla do obdobia zmierenia. V jej vnútri zavládol mier. Nie, vôbec to nebolo, že by si nasadila "ružové okuliare" ... bol to vnútorny mier, pokoj prameniaci z prijatia stavu, v akom sa po neúspešnej onkologickej liečbe nachádza. V jej srdci sa zrodila túžba prežiť svoj zostávajúci (krátky) čas čo najkrajšie...

Dlhší čas pani Emília zvažovala, hľadala a ... rozhodla sa. Hoci Trenčín bol od jej bydliska dosť ďaleko, vybrala si Hospic Milosrdných sestier v Trenčíne, aby v prostredí, ktoré dýcha domovom (ako počula a čítala), prežila zostávajúci čas. Bolo štvrtkové októbrové doobedie, na dvore nášho hospicu zastavila sanitka a pán sanitkár vysunul zo sanitky na lôžku imobilnú pani Emíliu. Tak ako to v hospici býva pri každom príjme nového pacienta, pani informátorka upovedomila hospicový tím, že sanitka s pacientkou práve zastavila na dvore. Tím išiel našu novú pacientku privítať ... veď tak to doma býva - ten, kto prichádza je doma srdečne vítaný. 

Slová, ktoré zazneli z úst pani Emílie boli pre nás krásnym zážitkom. Z transportného lôžka sanitky s jemným úsmevom pani Emília vítajúcemu tímu povedala: "Prichádzam k Vám s úctou a láskou ❤" ... a Martuška, asistentka vedúcej sestry pani Emílu uistila: "My sa budeme usilovať k Vám pristupovať s úctou a láskou ❤"

Bol to i pre náš hospicový tím vzácny moment ... moment, v ktorom pacientka pri plnom vedomí, slobodne prichádza prežiť do hospicu konečné štádium svojho onkologického ochorenia a zveruje sa nám s úctou a láskou ❤. ... Keď som ju v piatok 19. októbra 2018 poobede navštívila, bola pokojná, z krásne tmavých oči, z jej tváre žiarilo pokojné šťastie. Pohladiac ju som sa jej spýtala: "Ako sa u nás cítite?" ... pozerali sme si do očí a ona mi tíško a krátko odpovedala: "Som taká spokojná. ... Dobre som sa rozhodla..." ... a potom ešte zaiskrilo v jej očiach niečo veselé pri pohľade na ružovú blúzku hospicovného pracovného oblečenia sociiálnej pracovníčky Terezky a povedala mi: "Od detstva som mala rada ružovú :) a mám ju rada stále :)" ... nežne som sa usmiala na ňu i ja a povebala som: "Hmmm, tak to je tu u nás pre Vás bonus z Božej strany ;)"

Interdisciplinárny hospicový tím

Vďaka všetkým, ktorí spolutvoria, pomáhajú vytvárať v našom hospici prostredie, ktoré dýcha domovom, v ktorom ľudia v konečnom štádiu zväčša onkologického ochorenia môžu pocítiť úctu a nežnú starostlivú lásku.

Táto stránka používa cookies. Viac info