VETERNÍKY – splnenie priania zomierajúcemu baníkovi

Pridané: 23.3.2017 10:18:46 Počet zobrazení: 6515

23 Marec 2017

Hospicový tím sa usiluje vrámci svojich možností a v spolupráci s rodinou pacienta plniť posledné želania pacienta. Prinášame opis momentu, kedy sa tímu podarilo jedno z prianí zomierajúceho splniť:

VETERNÍKY – splnenie priania zomierajúcemu baníkovi

„Bola som na pracovnom stretnutí v Bratislave, spomína sestra Noemi, riaditeľka hospicu, ... všimla som si počas stretnutia, že mi volala sociálna sestra Monika z hospicu, a tak som jej po stretnutí zavolala späť. Monika mi povedala: Noemi, mohla by si v Bratislave kúpiť jednému pacientovi veterníky? Má na ne veľkú chuť... Pravdaže, povedala som.

Večer som sa vrátila do hospicu aj s dvoma chutne vyzerajúcimi veterníkmi. Službu konajúca sestra veterníky prevzala s tým, že keď sa pán Horník (priezvisko vymyslené) prebudí, že ho ponúkne. Vraj už vie, že mu ich kúpim :)

Na druhý deň prišla za mnou Monika do kancelárie a povedala mi, že pán Horník by bol rád, keby k nemu prišla tá, ktorá mu kúpila tie veterníky :)
Porozprávala mi viac o pánu Horníkovi, baníkovi po päťdesiatke, o tom, že prišiel k nám s veľkými bolesťami typickými pre druh rakoviny, ktorej konečné štádium prežíval ... to sa podarilo nášmu tímu zvládnuť, ... ale hovorila mi i o jeho vnútorných bolestiach, že nikto z rodiny za nim neprišiel, hoci rodinu informovala, že je u nás hospitalizovaný a že sa nachádza v konečnom štádiu onkologického ochorenia, nemá pred sebou veľa dní.
Povedala mi, že pán Horník už prvý veterník s veľkou chuťou zjedol (a aj vyvracal vzhľadom k ochoreniu, ktoré má) ... ale že sa pamätá iba na to, že zjedol veterník, že ešte jeden má a na vracanie ani nespomína.

Zišla som na prízemie, zaklopala som na izbu číslo 5 a vošla som. „Dobrý deň, pán Horník." pozdravila som s úsmevom. Predo mnou bol muž po päťdesiatke ležiaci na polohovacom lôžku, muž s opálenou pokožkou, pokožkou, ktorá obopínala kosti. Bol vychudnutý ale oči mal bystré. V jeho očiach som vyčítala otázku, že kto som? ... a tak som pristúpila k lôžku, chytila som jeho ruku do svojich dlaní a predstavila som sa: Volám sa sestra Noemi a to som ja, ktorá som Vám kúpila veterníky :) ... a v tej chvíli zažiarili v očiach pána Horníka priam žiarivé iskričky, z ktorých sa vykotúľali slzy... Bol to pre mňa veľmi silný moment – pán Horník s úsmevom a slzami v očiach teraz chytil moje obidve ruky do svojich slabých rúk a ťahal ma k sebe. ... vycítila som, že ma túži obdarovať bozkom vďaky a keďže on sa už nevládal zodvihnúť, naklonila som k jeho tvári svoje líce a on ma pobozkal. ... tíško opakoval – MNE kúpila RIADITEĽKA veterníky... Ďakujem. ... cítila som sa hlboko šťastne. ... ukázal mi na malú fotku svojich rodičov (ktorú zrejme celý život nosil pri sebe – bola ošúchaná) ... ukazoval mi tú fotku so slzami v očiach (cítila som, že bez slov hovorí, že oni ho milovali) ... a hovoril mi o tom, že nikto z rodiny za ním neprišiel... cítil sa rodinou zabudnutý. ... pomedzi to, čo hovoril, hladil mi ruky a opäť opakoval: MNE kúpila RIADITEĽKA veterníky ... a slzy sa mu vždy zaleskli v očiach. ... ...

... cítil sa rodinou zabudnutý.

Pán Horník zjedol na druhý deň s chuťou i druhý veterník, ktorý síce opäť vyvracal ... ale to pre neho nebolo dôležité, dôležité preňho bolo to, že jeho najobľúbenejší koláč, veterník, JEMU kúpila RIADITEĽKA. ... ... potom pán Horník upadol do agónie. Bola som ešte pri ňom; zdalo sa, že už nevníma a každý dych sa mi zdal ako posledný. ... obdarovala som ho nežnými pohladeniami po hlave s túžbou, aby ich cítil v tejto chvíli ako pohladenia svojej mamy. ... a o pár dní v ovzduší domova, ktoré sme sa usilovali pre neho vytvoriť, zomrel.

NoemiCítila som sa šťastne a ten pocit vo mne ostáva ... šťastne z toho, že som mohla tomuto pomerne mladému mužovi splniť jeho posledné prianie, že som mu mohla dať pocítiť, že je dôležitý, milovaný a že som mu mohla dať príležitosť odovzdať mi svoj bozk vďaky prežiarený iskrou v očiach a zavlažený slzami.

Vždy v takejto chvíli moje srdce kvitne vďakou za to, že môžeme sprevádzať zomierajúcich, že môžeme tíšiť nielen ich fyzické bolesti ale i bolesti duše, že im môžeme dať pocítiť, že majú svoju hodnotu, že sú dôležití a hodní úcty a lásky."

02
November
2019

Ešte raz navštíviť svoju rodnú dedinku

Pridané: 2.11.2019 16:13:59 Počet zobrazení: 623

Ešte raz navštíviť svoju rodnú dedinku Poznáme výrok sv. Matky Terezy: „Z počiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je ich milovať.“ ... my s ňou úplne súhlasíme. Pozývame Vás začítať sa do príbehu pána Jozefa, ktorého láska a pozornosť, ktorú u nás cítil, priviedla v posledných dňoch života k zmiereniu sa s Bohom. Príbeh opísala jedna z našich hospicových lekárok:

Čítajte viac... Komentáre: 0

02
November
2019

Ak by sa dávali MEDAILY ...

Pridané: 2.11.2019 11:08:57 Počet zobrazení: 2516

Ak by sa dávali MEDAILY ... List, ktorý mi prišiel v piatok 25. októbra 2019 na stôl nepatril do kategórie tých pracovných listov, ktoré denne prichádzajú. Už obálka napovedala, že je výnimočný - napísaný vlastnou rukou úhľadným písmom. Otvorila som ho a naozaj, list napísala manželka, ktorej u nás v hospici pred necelým mesiacom zomrel milovaný manžel...

Čítajte viac... Komentáre: 0

12
Júl
2019

Ešte raz si s nimi zaspievať . . .

Pridané: 12.7.2019 14:07:20 Počet zobrazení: 4028

Ešte raz si s nimi zaspievať . . . Pani Magdaléna, pacientka hospicu, sa zdôverila sociálnej pracovníčke so svojou túžbou: Ešte raz by si veľmi rada zaspievala so svojou speváckou skupinou.

Čítajte viac... Komentáre: 0

18
Apríl
2019

Pripravený povedať: "Počúvam Rádio Expres" ;)

Pridané: 18.4.2019 07:42:39 Počet zobrazení: 3807

Pripravený povedať: "Počúvam Rádio Expres" ;) Sme preňho VÍLY :)

Čítajte viac... Komentáre: 1

08
Apríl
2019

Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať.

Pridané: 8.4.2019 15:13:44 Počet zobrazení: 3554

Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať. Sociálna pracovníčka hospicu PhDr. Mária Vasková v nasledujúcich riadkoch opisuje chvíľu rozhovoru s onkologickým pacientom hospicu v konečnom štádiu ochorenia ... z minulého týždňa, ktorý bol pre ňu veľkou lekciou...

Čítajte viac... Komentáre: 0

20
Jún
2018

Teraz už chápem, cítim a som vďačná

Pridané: 20.6.2018 23:20:12 Počet zobrazení: 4810

Teraz už chápem, cítim a som vďačná „Pri príchodoch za mamou sa mi vždy dostalo milého pozdravenia – vitajte – a to od vrátnice až po doktora. Pochopila som, že vám moja prítomnosť nie je na obtiaž a začala som chodiť za mamou bez strachu a tešila som sa aj na vás.“

Čítajte viac... Komentáre: 0

03
Január
2019

Návšteva svätého Mikuláša a anjela (2018)

Pridané: 3.1.2019 14:58:48 Počet zobrazení: 2766

Návšteva svätého Mikuláša a anjela (2018) Zdalo by sa, že je obyčajné popoludnie, streda ... ale nie, nebolo obyčajné, to vôbec nie ... bol 5. december 2018 a ani tento rok MIKULÁŠ na nás nezabudol. ... ohlásil sa, že z večného DOMOVA príde pozdraviť tých, ktorí - podľa nebeských správ - budujú miesto dýchajúce DOMOVOM...

Čítajte viac... Komentáre: 0

21
Október
2018

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie...

Pridané: 21.10.2018 08:55:01 Počet zobrazení: 6340

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie... Prichádzam k Vám s úctou a láskou ❤

Čítajte viac... Komentáre: 0

30
September
2018

Celebrity?

Pridané: 30.9.2018 16:15:31 Počet zobrazení: 25513

Celebrity? To Vy ste celebrity - o Vás by sa malo písať ... povedal mi 3 dni pred svojou smrťou 59 ročný pacient nášho hospicu.

Čítajte viac... Komentáre: 6

08
September
2018

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤

Pridané: 8.9.2018 15:20:41 Počet zobrazení: 6827

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤ Tento týždeň sme hospitalizovali v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne pána Mariána – nemá ani 60 rokov. Priviezli ho k nám v poslednom štádiu onkologického ochorenia z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Táto stránka používa cookies. Viac info