Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pridané: 19.12.2019 16:40:14 Počet zobrazení: 645

19 December 2019

Bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala ... v Hospici Milosrdných sestier oslávila svoje 44. narodeniny, posledné... Vyrazilo jej dych, keď počula, že skôr než niekto z personálu vošiel k nej do izby v hospici, zaklopú... Povedala mi: "Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pozývame Vás prečítať si slová, ktorými riaditeľka hospicu opisuje to, čo sa v roku 2019 mocne dotklo (nielen) jej srdca:

Na jar tohto roku ma známy poprosil, aby som navštívila jednu rodinu z tohto kraja. Rodinu tvorili manželia zhruba v mojom veku, ktorí mali tri krásne neplnoleté deti – 2 dievčatá a 1 chlapca. Vybrala som sa teda v jedno nedeľné popoludnie na návštevu do tej rodiny. Rodinka bývala v priam rozprávkovom domčeku, tam to naozaj voňalo domovom. Ale tá mladá žena a mama – volala sa Ľubka – bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala. Brala už len paliatívnu liečbu, stav sa nezlepšoval, mala už pomerne veľké bolesti ale na perách úsmev a v žiarivých očiach sa pod chvíľou leskli slzy.
Napriek tomu, že chemoterapie ju obrali o dlhé vlasy, bola nádherná...

Hoci sme sa videli v ten deň prvý krát, rozprávali sme sa o tých najhlbších témach, posilňovali sme sa v modlitbe. Rozprávala som manželom o tom ako to je v hospici, že tam slúžia ľudia s dobrým srdcom, že v hospici pomáhame zvládať neznesiteľnú bolesť (fyzickú i psychickú) a usilujeme sa, aby sa pacient i jeho rodina cítili čo najviac ako doma, že návštevy sú neobmedzené a blízki pacienta môžu byť pri pacientovi cez deň i v noci.

Prešlo pár mesiacov a v auguste 2019 sa bolesť Ľubke tak vystupňovala, že sa to už doma nedalo zvládnuť; podchvíľou prichádzala k ním domov „rýchla" a odvážala ju na paliatívu a späť. Každá taká cesta bola krížovou. A hoci Ľubka veľmi túžila byť doma so svojimi drahými a oni túžili, aby ona – mama a manželka bola s nimi doma – neznesiteľná bolesť, na ktorú už bežné náplaste boli prislabé, to nedovoľovala.

Keď mi v auguste 2019 zúfalí a bezradní zavolali, nemeškali sme; Ľubku sme prijali do hospicu ešte v ten deň.

Našim lekárom sa podarilo zvládnuť vďaka dobre nastavenej liečbe bolesť, ošetrovali sme jej dekubity, s ktorými k nám prišla, pomáhali sme Ľubke v posledných dňoch i s dýchaním; naša psychologička, sociálne pracovníčky i duchovný viedli s Ľubkou hlboké rozhovory na témy, v ktorých už nejde o malichernosti.
Denne, naozaj denne prichádzali za ňou jej drahí i známi a obdarúvali ju tým najcennejším – svojim ČASom.
Ja sama som k nej prichádzala, rozprávala mi o tom, čo je jej srdcu veľmi ťažké na spracovanie, rozprávala mi aj o svojej radosti, radosti z každej kytice a návštevy. Pamätám sa aká bola rada, keď som sa nechala ponúknuť dobrými koláčmi, ktoré jej priniesol jej známy.

V jednu sobotu, ktorá nasledovala po oslave jej 44. narodenín, som ju zobrala aj s posteľou na sv. omšu – v hospici býva každú sobotu o 16.30 hod. sv. omša pre našich chorých. Ľubka túžila zobrať na výzdobu oltára všetky krásne kytice, ktoré prijala od svojich blízkych. Hovorila mi, že tie kvety už tým, že kvitnú chvália Pána.

Táto fotka je z toho dňa – je spravená v kaplnke – akási selfie :)
Ľubka ležala v polohovacej posteli, prikrytá svojou obľúbenou dekou, ktorú si priniesla z domu a spravili sme si fotku :) nevidno nám síce do tváre ale vidno naše ruky a cítiť lásku, ktorá medzi nami vykvitla.

selfie :)

Ľubka sa cítila u nás prijatá, hovorila mi o tom. Raz, keď mi opisovala svoje dojmy zo starostlivosti, hovorila mi – „Vieš, Noemi, keď som bola v nemocnici a mala som veľké bolesti, prosila som o liek a musela som naň dlho čakať a tu, ... tu sa ma sami od seba každú chvíľu prichádzajú pýtať, ako mi je a ak poviem, že mám bolesť, hneď mi sestrička pichne liek a je mi lepšie.

A vieš čo mi vyrazilo v prvé dni dych? ... (usmievala sa, keď mi to hovorila) ... Vyrazilo mi dych, keď som počula, že skôr než niekto z personálu vojde ku mne do izby, zaklopú... Noemi, oni zaklopú....
Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Ľubka u nás oslávila svoje 44. narodeniny a po 63 dňoch hospitalizácie obklopená ľuďmi z nášho hospicového tímu tichučko zomrela.

Príbeh tejto rodiny a mnoho podobných, ktorými sme svedkami, viedlo nás k myšlienke rozšíriť licenciu o mobilný hospic.
Ak Pán Boh dá, tím nášho mobilného hospicu (zdravotné sestry, lekár a sociálny poradca) bude v novom roku prichádzať v okruhu 30 km od hospicu do rodín, v ktorých majú človeka s onkologickým ochorením po neúspešnej ukončenej liečbe.
Budeme teda pomáhať aj rodinám, ktoré túžia, aby ich drahý bol s nimi doma až do konca. Podmienkou bude, že aspoň jeden člen, ideálne dvaja členovia rodiny sa budú môcť doma 24 hodín starať o svojho chorého.

ĎAKUJEME, že nám pomáhate pomáhať tam, kde to potrebujú...

19
December
2019

Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pridané: 19.12.2019 16:40:14 Počet zobrazení: 646

Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ... Bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala ... v Hospici Milosrdných sestier oslávila svoje 44. narodeniny, posledné... Vyrazilo jej dych, keď počula, že skôr než niekto z personálu vošiel k nej do izby v hospici, zaklopú... Povedala mi: "Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Čítajte viac... Komentáre: 0

18
Január
2020

Láska a čas sú jediné veci, na ktorých záleží.

Pridané: 18.1.2020 16:03:03 Počet zobrazení: 167

Láska a čas sú jediné veci, na ktorých záleží. Ako vďaku za Janku L., ktorá s láskou odišla 2. 6. 2018 by som chcela poprosiť odpracovať jeden celý deň vo Vašom hospici, som zdravotná sestra a rada by som tú lásku, ktorú ste Janke dali vrátila iným ľuďom, ktorí u Vás našli nový domov. Ak mi bude tato služba umožnená rada sa s vami dohodnem na dni, ktorý nám bude obojstranne vyhovovať, kedže pracujem v nemocnici a plán služieb už mám rozpísaný do konca februára 2020. S úctou Ľudmila P.

Čítajte viac... Komentáre: 0

02
November
2019

Ešte raz navštíviť svoju rodnú dedinku

Pridané: 2.11.2019 16:13:59 Počet zobrazení: 1428

Ešte raz navštíviť svoju rodnú dedinku Poznáme výrok sv. Matky Terezy: „Z počiatku som si myslela, že je potrebné obracať ľudí na vieru. Dnes viem, že mojou úlohou je ich milovať.“ ... my s ňou úplne súhlasíme. Pozývame Vás začítať sa do príbehu pána Jozefa, ktorého láska a pozornosť, ktorú u nás cítil, priviedla v posledných dňoch života k zmiereniu sa s Bohom. Príbeh opísala jedna z našich hospicových lekárok:

Čítajte viac... Komentáre: 0

02
November
2019

Ak by sa dávali MEDAILY ...

Pridané: 2.11.2019 11:08:57 Počet zobrazení: 3299

Ak by sa dávali MEDAILY ... List, ktorý mi prišiel v piatok 25. októbra 2019 na stôl nepatril do kategórie tých pracovných listov, ktoré denne prichádzajú. Už obálka napovedala, že je výnimočný - napísaný vlastnou rukou úhľadným písmom. Otvorila som ho a naozaj, list napísala manželka, ktorej u nás v hospici pred necelým mesiacom zomrel milovaný manžel...

Čítajte viac... Komentáre: 0

12
Júl
2019

Ešte raz si s nimi zaspievať . . .

Pridané: 12.7.2019 14:07:20 Počet zobrazení: 4637

Ešte raz si s nimi zaspievať . . . Pani Magdaléna, pacientka hospicu, sa zdôverila sociálnej pracovníčke so svojou túžbou: Ešte raz by si veľmi rada zaspievala so svojou speváckou skupinou.

Čítajte viac... Komentáre: 0

18
Apríl
2019

Pripravený povedať: "Počúvam Rádio Expres" ;)

Pridané: 18.4.2019 07:42:39 Počet zobrazení: 4339

Pripravený povedať: "Počúvam Rádio Expres" ;) Sme preňho VÍLY :)

Čítajte viac... Komentáre: 1

08
Apríl
2019

Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať.

Pridané: 8.4.2019 15:13:44 Počet zobrazení: 4022

Netreba ľudí obracať, stačí ich milovať. Sociálna pracovníčka hospicu PhDr. Mária Vasková v nasledujúcich riadkoch opisuje chvíľu rozhovoru s onkologickým pacientom hospicu v konečnom štádiu ochorenia ... z minulého týždňa, ktorý bol pre ňu veľkou lekciou...

Čítajte viac... Komentáre: 0

20
Jún
2018

Teraz už chápem, cítim a som vďačná

Pridané: 20.6.2018 23:20:12 Počet zobrazení: 5317

Teraz už chápem, cítim a som vďačná „Pri príchodoch za mamou sa mi vždy dostalo milého pozdravenia – vitajte – a to od vrátnice až po doktora. Pochopila som, že vám moja prítomnosť nie je na obtiaž a začala som chodiť za mamou bez strachu a tešila som sa aj na vás.“

Čítajte viac... Komentáre: 0

03
Január
2019

Návšteva svätého Mikuláša a anjela (2018)

Pridané: 3.1.2019 14:58:48 Počet zobrazení: 3219

Návšteva svätého Mikuláša a anjela (2018) Zdalo by sa, že je obyčajné popoludnie, streda ... ale nie, nebolo obyčajné, to vôbec nie ... bol 5. december 2018 a ani tento rok MIKULÁŠ na nás nezabudol. ... ohlásil sa, že z večného DOMOVA príde pozdraviť tých, ktorí - podľa nebeských správ - budujú miesto dýchajúce DOMOVOM...

Čítajte viac... Komentáre: 0

21
Október
2018

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie...

Pridané: 21.10.2018 08:55:01 Počet zobrazení: 6775

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie... Prichádzam k Vám s úctou a láskou ❤

Čítajte viac... Komentáre: 0

Táto stránka používa cookies. Viac info