Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pridané: 19.12.2019 16:40:14 Počet zobrazení: 2530

19 December 2019

Bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala ... v Hospici Milosrdných sestier oslávila svoje 44. narodeniny, posledné... Vyrazilo jej dych, keď počula, že skôr než niekto z personálu vošiel k nej do izby v hospici, zaklopú... Povedala mi: "Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pozývame Vás prečítať si slová, ktorými riaditeľka hospicu opisuje to, čo sa v roku 2019 mocne dotklo (nielen) jej srdca:

Na jar tohto roku ma známy poprosil, aby som navštívila jednu rodinu z tohto kraja. Rodinu tvorili manželia zhruba v mojom veku, ktorí mali tri krásne neplnoleté deti – 2 dievčatá a 1 chlapca. Vybrala som sa teda v jedno nedeľné popoludnie na návštevu do tej rodiny. Rodinka bývala v priam rozprávkovom domčeku, tam to naozaj voňalo domovom. Ale tá mladá žena a mama – volala sa Ľubka – bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala. Brala už len paliatívnu liečbu, stav sa nezlepšoval, mala už pomerne veľké bolesti ale na perách úsmev a v žiarivých očiach sa pod chvíľou leskli slzy.
Napriek tomu, že chemoterapie ju obrali o dlhé vlasy, bola nádherná...

Hoci sme sa videli v ten deň prvý krát, rozprávali sme sa o tých najhlbších témach, posilňovali sme sa v modlitbe. Rozprávala som manželom o tom ako to je v hospici, že tam slúžia ľudia s dobrým srdcom, že v hospici pomáhame zvládať neznesiteľnú bolesť (fyzickú i psychickú) a usilujeme sa, aby sa pacient i jeho rodina cítili čo najviac ako doma, že návštevy sú neobmedzené a blízki pacienta môžu byť pri pacientovi cez deň i v noci.

Prešlo pár mesiacov a v auguste 2019 sa bolesť Ľubke tak vystupňovala, že sa to už doma nedalo zvládnuť; podchvíľou prichádzala k ním domov „rýchla" a odvážala ju na paliatívu a späť. Každá taká cesta bola krížovou. A hoci Ľubka veľmi túžila byť doma so svojimi drahými a oni túžili, aby ona – mama a manželka bola s nimi doma – neznesiteľná bolesť, na ktorú už bežné náplaste boli prislabé, to nedovoľovala.

Keď mi v auguste 2019 zúfalí a bezradní zavolali, nemeškali sme; Ľubku sme prijali do hospicu ešte v ten deň.

Našim lekárom sa podarilo zvládnuť vďaka dobre nastavenej liečbe bolesť, ošetrovali sme jej dekubity, s ktorými k nám prišla, pomáhali sme Ľubke v posledných dňoch i s dýchaním; naša psychologička, sociálne pracovníčky i duchovný viedli s Ľubkou hlboké rozhovory na témy, v ktorých už nejde o malichernosti.
Denne, naozaj denne prichádzali za ňou jej drahí i známi a obdarúvali ju tým najcennejším – svojim ČASom.
Ja sama som k nej prichádzala, rozprávala mi o tom, čo je jej srdcu veľmi ťažké na spracovanie, rozprávala mi aj o svojej radosti, radosti z každej kytice a návštevy. Pamätám sa aká bola rada, keď som sa nechala ponúknuť dobrými koláčmi, ktoré jej priniesol jej známy.

V jednu sobotu, ktorá nasledovala po oslave jej 44. narodenín, som ju zobrala aj s posteľou na sv. omšu – v hospici býva každú sobotu o 16.30 hod. sv. omša pre našich chorých. Ľubka túžila zobrať na výzdobu oltára všetky krásne kytice, ktoré prijala od svojich blízkych. Hovorila mi, že tie kvety už tým, že kvitnú chvália Pána.

Táto fotka je z toho dňa – je spravená v kaplnke – akási selfie :)
Ľubka ležala v polohovacej posteli, prikrytá svojou obľúbenou dekou, ktorú si priniesla z domu a spravili sme si fotku :) nevidno nám síce do tváre ale vidno naše ruky a cítiť lásku, ktorá medzi nami vykvitla.

selfie :)

Ľubka sa cítila u nás prijatá, hovorila mi o tom. Raz, keď mi opisovala svoje dojmy zo starostlivosti, hovorila mi – „Vieš, Noemi, keď som bola v nemocnici a mala som veľké bolesti, prosila som o liek a musela som naň dlho čakať a tu, ... tu sa ma sami od seba každú chvíľu prichádzajú pýtať, ako mi je a ak poviem, že mám bolesť, hneď mi sestrička pichne liek a je mi lepšie.

A vieš čo mi vyrazilo v prvé dni dych? ... (usmievala sa, keď mi to hovorila) ... Vyrazilo mi dych, keď som počula, že skôr než niekto z personálu vojde ku mne do izby, zaklopú... Noemi, oni zaklopú....
Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Ľubka u nás oslávila svoje 44. narodeniny a po 63 dňoch hospitalizácie obklopená ľuďmi z nášho hospicového tímu tichučko zomrela.

Príbeh tejto rodiny a mnoho podobných, ktorými sme svedkami, viedlo nás k myšlienke rozšíriť licenciu o mobilný hospic.
Ak Pán Boh dá, tím nášho mobilného hospicu (zdravotné sestry, lekár a sociálny poradca) bude v novom roku prichádzať v okruhu 30 km od hospicu do rodín, v ktorých majú človeka s onkologickým ochorením po neúspešnej ukončenej liečbe.
Budeme teda pomáhať aj rodinám, ktoré túžia, aby ich drahý bol s nimi doma až do konca. Podmienkou bude, že aspoň jeden člen, ideálne dvaja členovia rodiny sa budú môcť doma 24 hodín starať o svojho chorého.

ĎAKUJEME, že nám pomáhate pomáhať tam, kde to potrebujú...

Ľubka-Noemi

21
Október
2018

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie...

Pridané: 21.10.2018 08:55:01 Počet zobrazení: 7120

Nasadenie si RUŽOVÝCH okuliarov? Nie... Prichádzam k Vám s úctou a láskou ❤

Čítajte viac... Komentáre: 0

30
September
2018

Celebrity?

Pridané: 30.9.2018 16:15:31 Počet zobrazení: 26464

Celebrity? To Vy ste celebrity - o Vás by sa malo písať ... povedal mi 3 dni pred svojou smrťou 59 ročný pacient nášho hospicu.

Čítajte viac... Komentáre: 6

08
September
2018

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤

Pridané: 8.9.2018 15:20:41 Počet zobrazení: 7707

TU cítim, že sa o mňa starajú s láskou ❤ Tento týždeň sme hospitalizovali v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne pána Mariána – nemá ani 60 rokov. Priviezli ho k nám v poslednom štádiu onkologického ochorenia z Národného onkologického ústavu v Bratislave.

Čítajte viac... Komentáre: 0

02
September
2018

Okuliare :)

Pridané: 2.9.2018 17:00:00 Počet zobrazení: 5564

Okuliare :) Nedokážeme pridať VIAC dní do života ale každodenne sa v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne usilujeme vnášať VIAC ŽIVOTA do DNÍ ❤

Čítajte viac... Komentáre: 1

05
Jún
2018

ÚSMEV na MAMINKINEJ tvári :)

Pridané: 5.6.2018 17:02:43 Počet zobrazení: 8198

ÚSMEV na MAMINKINEJ tvári :)

Čítajte viac... Komentáre: 0

06
Júl
2018

Všetko najlepšie dedko ❤

Pridané: 6.7.2018 08:43:13 Počet zobrazení: 3629

Všetko najlepšie dedko ❤

Čítajte viac... Komentáre: 0

31
Máj
2018

Príď si po DUCHA na 3-ku

Pridané: 31.5.2018 09:36:11 Počet zobrazení: 3948

Príď si po DUCHA na 3-ku ... aby NEZOSTAL človek v poslednej chvíli života SÁM - o to sa členovia hospicového tímu usilujú a Pán života a smrti to "organizuje". ... podelím sa s Vami o dnešný hlboký zážitok z toho ako to Pán zariadil dnes . . .

Čítajte viac... Komentáre: 1

05
Máj
2018

Som onkologický pacient ... ale už sa nebojím

Pridané: 5.5.2018 10:02:23 Počet zobrazení: 4850

Som onkologický pacient ... ale už sa nebojím Do Knihy návštev Hospicu Milosrdných sestier na webe hospicu pribudlo 4. mája 2018 poďakovanie a v ňom i osobné vyznanie príbuznej nášho pacienta: Som onkologický pacient a často som myslela na utrpenie a bolesti, ktoré pravdepodobne budem musieť prežiť na sklonku svojich dní. Ale už sa nebojím, lebo ...

Čítajte viac... Komentáre: 0

23
Február
2018

Už viem, že sa smrti nebojím a umieranie je krásne.

Pridané: 23.2.2018 16:18:13 Počet zobrazení: 4306

Už viem, že sa smrti nebojím a umieranie je krásne. Slovami neviem opísať, čo ste pre nás a nášho tatinka spravili, ale už viem, že sa SMRTI nebojím a UMIERANIE je KRÁSNE. ... napísala nám dcéra nášho pacienta a nám srdce zaplavil krásny pocit toho, že MÔŽEME byť súčasťou tímu, ktorý sa stará o NEVYLIEČITEĽNE chorých pacientov v konečnom štádiu ochorenia (zväčša onkologického) – aby prežili títo ľudia posledné chvíle života bez neznesiteľnej BOLESTI, DÔSTOJNE a v prostredí dýchajúcom DOMOVOM a aby ich prežili so svojimi DRAHÝMI.

Čítajte viac... Komentáre: 0

16
Február
2018

Aj málo dokáže potešiť a pomôcť

Pridané: 16.2.2018 10:47:07 Počet zobrazení: 4030

Aj málo dokáže potešiť a pomôcť Snažíme sa viesť naše deti - Terezku (3r.) a Paťka (1r.) k tomu, aby sme nezabúdali na ľudí, ktorí pomoc potrebujú a sú odkázaní na druhých. Aby sme milovali blížneho ako seba samého. ... V sume, ktorú sme Vám zaslali, dala naša dcérka Terezka zo svojej pokladničky 5 €, čo ma potešilo, že mala túžbu sama prispieť dobrej veci.

Čítajte viac... Komentáre: 0

Táto stránka používa cookies. Viac info