Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pridané: 19.12.2019 16:40:14 Počet zobrazení: 2529

19 December 2019

Bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala ... v Hospici Milosrdných sestier oslávila svoje 44. narodeniny, posledné... Vyrazilo jej dych, keď počula, že skôr než niekto z personálu vošiel k nej do izby v hospici, zaklopú... Povedala mi: "Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ...

Pozývame Vás prečítať si slová, ktorými riaditeľka hospicu opisuje to, čo sa v roku 2019 mocne dotklo (nielen) jej srdca:

Na jar tohto roku ma známy poprosil, aby som navštívila jednu rodinu z tohto kraja. Rodinu tvorili manželia zhruba v mojom veku, ktorí mali tri krásne neplnoleté deti – 2 dievčatá a 1 chlapca. Vybrala som sa teda v jedno nedeľné popoludnie na návštevu do tej rodiny. Rodinka bývala v priam rozprávkovom domčeku, tam to naozaj voňalo domovom. Ale tá mladá žena a mama – volala sa Ľubka – bola chorá, mala onkologické ochorenie, na ktoré liečba nezabrala. Brala už len paliatívnu liečbu, stav sa nezlepšoval, mala už pomerne veľké bolesti ale na perách úsmev a v žiarivých očiach sa pod chvíľou leskli slzy.
Napriek tomu, že chemoterapie ju obrali o dlhé vlasy, bola nádherná...

Hoci sme sa videli v ten deň prvý krát, rozprávali sme sa o tých najhlbších témach, posilňovali sme sa v modlitbe. Rozprávala som manželom o tom ako to je v hospici, že tam slúžia ľudia s dobrým srdcom, že v hospici pomáhame zvládať neznesiteľnú bolesť (fyzickú i psychickú) a usilujeme sa, aby sa pacient i jeho rodina cítili čo najviac ako doma, že návštevy sú neobmedzené a blízki pacienta môžu byť pri pacientovi cez deň i v noci.

Prešlo pár mesiacov a v auguste 2019 sa bolesť Ľubke tak vystupňovala, že sa to už doma nedalo zvládnuť; podchvíľou prichádzala k ním domov „rýchla" a odvážala ju na paliatívu a späť. Každá taká cesta bola krížovou. A hoci Ľubka veľmi túžila byť doma so svojimi drahými a oni túžili, aby ona – mama a manželka bola s nimi doma – neznesiteľná bolesť, na ktorú už bežné náplaste boli prislabé, to nedovoľovala.

Keď mi v auguste 2019 zúfalí a bezradní zavolali, nemeškali sme; Ľubku sme prijali do hospicu ešte v ten deň.

Našim lekárom sa podarilo zvládnuť vďaka dobre nastavenej liečbe bolesť, ošetrovali sme jej dekubity, s ktorými k nám prišla, pomáhali sme Ľubke v posledných dňoch i s dýchaním; naša psychologička, sociálne pracovníčky i duchovný viedli s Ľubkou hlboké rozhovory na témy, v ktorých už nejde o malichernosti.
Denne, naozaj denne prichádzali za ňou jej drahí i známi a obdarúvali ju tým najcennejším – svojim ČASom.
Ja sama som k nej prichádzala, rozprávala mi o tom, čo je jej srdcu veľmi ťažké na spracovanie, rozprávala mi aj o svojej radosti, radosti z každej kytice a návštevy. Pamätám sa aká bola rada, keď som sa nechala ponúknuť dobrými koláčmi, ktoré jej priniesol jej známy.

V jednu sobotu, ktorá nasledovala po oslave jej 44. narodenín, som ju zobrala aj s posteľou na sv. omšu – v hospici býva každú sobotu o 16.30 hod. sv. omša pre našich chorých. Ľubka túžila zobrať na výzdobu oltára všetky krásne kytice, ktoré prijala od svojich blízkych. Hovorila mi, že tie kvety už tým, že kvitnú chvália Pána.

Táto fotka je z toho dňa – je spravená v kaplnke – akási selfie :)
Ľubka ležala v polohovacej posteli, prikrytá svojou obľúbenou dekou, ktorú si priniesla z domu a spravili sme si fotku :) nevidno nám síce do tváre ale vidno naše ruky a cítiť lásku, ktorá medzi nami vykvitla.

selfie :)

Ľubka sa cítila u nás prijatá, hovorila mi o tom. Raz, keď mi opisovala svoje dojmy zo starostlivosti, hovorila mi – „Vieš, Noemi, keď som bola v nemocnici a mala som veľké bolesti, prosila som o liek a musela som naň dlho čakať a tu, ... tu sa ma sami od seba každú chvíľu prichádzajú pýtať, ako mi je a ak poviem, že mám bolesť, hneď mi sestrička pichne liek a je mi lepšie.

A vieš čo mi vyrazilo v prvé dni dych? ... (usmievala sa, keď mi to hovorila) ... Vyrazilo mi dych, keď som počula, že skôr než niekto z personálu vojde ku mne do izby, zaklopú... Noemi, oni zaklopú....
Vieš, cítim sa tu ako človek, ktorý má svoju hodnotu ..."

Ľubka u nás oslávila svoje 44. narodeniny a po 63 dňoch hospitalizácie obklopená ľuďmi z nášho hospicového tímu tichučko zomrela.

Príbeh tejto rodiny a mnoho podobných, ktorými sme svedkami, viedlo nás k myšlienke rozšíriť licenciu o mobilný hospic.
Ak Pán Boh dá, tím nášho mobilného hospicu (zdravotné sestry, lekár a sociálny poradca) bude v novom roku prichádzať v okruhu 30 km od hospicu do rodín, v ktorých majú človeka s onkologickým ochorením po neúspešnej ukončenej liečbe.
Budeme teda pomáhať aj rodinám, ktoré túžia, aby ich drahý bol s nimi doma až do konca. Podmienkou bude, že aspoň jeden člen, ideálne dvaja členovia rodiny sa budú môcť doma 24 hodín starať o svojho chorého.

ĎAKUJEME, že nám pomáhate pomáhať tam, kde to potrebujú...

Ľubka-Noemi

02
Február
2018

Ďakujem za ĽUDSKOSŤ, LÁSKU a POCHOPENIE

Pridané: 2.2.2018 18:04:27 Počet zobrazení: 4033

Manželka Emília po úmrtí svojho manžela Ľudovíta v našom hospici nám napísala: ... Ďakujem Pánu Bohu za to, že mi ukázal, že existuje ĽUDSKOSŤ, LÁSKA, POCHOPENIE, nakoľko ... už som v ľudské dobro neverila.

Čítajte viac... Komentáre: 0

03
December
2017

Myslela, že už zomrela a je už v nebi :)

Pridané: 3.12.2017 14:18:56 Počet zobrazení: 4109

Myslela, že už zomrela a je už v nebi :) Nedokážem v tomto krátkom liste popísať všetky moje pocity a zážitky – ale jedno viem naisto. Nesmierne ste nám pomohli a neboli by sme bez Vašej pomoci túto ťažkú situáciu zvládli. ... napísala nám pani Margita nie dlho po úmrtí svojej sestry Elenky v našom Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne.

Čítajte viac... Komentáre: 0

06
Október
2017

Každý z Vás je Matkou Terezou.

Pridané: 6.10.2017 13:41:34 Počet zobrazení: 3118

Každý z Vás je Matkou Terezou. "Matka Tereza neodišla. Matka Tereza žije v tomto kolektíve. Každý z Vás je Matkou Terezou." ... slová, ktoré do kroniky Hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne zapísala dnes ráno dcéra pacienta, ktorého sme sprevádzali a dnes ráno prešiel do večnosti...

Čítajte viac... Komentáre: 0

26
Január
2017

Vždy som mala pocit, že som prišla domov.

Pridané: 26.1.2017 13:56:13 Počet zobrazení: 3244

Vždy som mala pocit, že som prišla domov. Do našej e-mailovej schránky sme prijali aj túto e-mailovú správu od dcéry našej pacientky: ... Pokoj, aký ste dokázali vytvoriť vo Vašom hospici bolo cítiť všade. V izbe, na chodbe. ... Pre mňa a moju rodinu je nesmierne dôležité poznanie, že na svete sú ľudia, ktorí pracujú úprimne a nezištne, starajú sa srdcom a vierou. Robíte svet dobrým a ľuďom ukazujete, čo znamená byť človeku bratom.

Čítajte viac... Komentáre: 0

28
Január
2018

Cítim, že tu v hospici mamine bolo dobre ...

Pridané: 28.1.2018 12:07:04 Počet zobrazení: 5975

Cítim, že tu v hospici mamine bolo dobre ... ... vtedy 7 ročné dievčatko prichádzajúce počas tých dni do hospicu so svojim ocinom, dnes krásna 17 ročná slečna píše ako to cíti ... cíti, že v hospici mamine bolo dobre a je vďačná, že jej počas tých dní mohla - ona, jediná dcéra - robiť spoločnosť ... ...

Čítajte viac... Komentáre: 0

25
Január
2018

Syn i manžel ŽENY s veľkým srdcom - obaja pacienti hospicu

Pridané: 25.1.2018 16:20:15 Počet zobrazení: 8033

"Bez Vás by som to nezvládla..." povedala nám ŽENA, deň po úmrtí jej milovaného MANŽELA, zomrelého u nás v hospici, ŽENA, ktorá v ten deň prišla opäť do hospicu a chystala sa navštíviť - tak ako každý deň - svojho 41 ročného SYNA...

Čítajte viac... Komentáre: 0

16
December
2017

Návšteva MIKULÁŠA a ANJELA od ANJELA

Pridané: 16.12.2017 17:27:24 Počet zobrazení: 3242

Zdalo by sa, že je obyčajné popoludnie, streda ... ale nie, nebolo obyčajné, to vôbec nie ... bol 6. december 2017 a ani tento rok MIKULÁŠ aj so špeciálnym ANJELOM od ANJELA na nás nezabudol. ... ohlásil sa, že z večného DOMOVA príde pozdraviť tých, ktorí - podľa nebeských správ - budujú miesto dýchajúce DOMOVOM...

Čítajte viac... Komentáre: 0

23
Marec
2017

VETERNÍKY – splnenie priania zomierajúcemu baníkovi

Pridané: 23.3.2017 10:18:46 Počet zobrazení: 7252

VETERNÍKY – splnenie priania zomierajúcemu baníkovi Hospicový tím sa usiluje vrámci svojich možností a v spolupráci s rodinou pacienta plniť posledné želania pacienta. Prinášame opis momentu, kedy sa tímu podarilo jedno z prianí zomierajúceho splniť:

Čítajte viac... Komentáre: 0

31
Máj
2017

ČAS - DAR najvzácnejší

Pridané: 31.5.2017 17:34:35 Počet zobrazení: 3197

ČAS - DAR najvzácnejší Tým, že mi niekto venuje pozornosť, hovorí, že ma považuje za človeka HODNÉHO ÚCTY, že mu stojím za to, aby ma bral vážne...

Čítajte viac... Komentáre: 0

11
Apríl
2017

Dieťaťom som Božím ❤

Pridané: 11.4.2017 11:06:19 Počet zobrazení: 3181

Dieťaťom som Božím ❤ Dnešný deň (11. apríl 2017) bol výnimočný...

Čítajte viac... Komentáre: 0

Táto stránka používa cookies. Viac info