Ľudská tvár hospicu

Katka Podhradská - dobrovoľníčka pri lôžku pacienta - je súčasťou interdisciplinárneho hospicového tímu od roku 2021.

Katka, si DOBROVOĽNÍČKA v paliatívnej starostlivosti, v hospici. Prečo si si vybrala práve dobrovoľnícku službu u nás?

Rozhodla som sa, že by som chcela venovať svoj čas nejakej dobrovoľníckej činnosti, niekde slúžiť. Povedala som si, že kedy, keď nie teraz. :) Dozvedela som sa o Hospici Milosrdných sestier a na ich stránke som našla informáciu o tom, že hľadajú dobrovoľníkov. Pôvodne som sem začala chodiť s mojimi dvoma kamarátkami, ale napokon ony našli svoje miesto v dobrovoľníctve v inej oblasti. Hospic bol pre mňa výzvou.

Študuješ odbor Ošetrovateľstvo na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine Univerzity Komenského v Bratislave a si v 2. ročníku. Je dobrovoľnícka činnosť v hospici pre teba prospešná?

Keďže som sa aj rozhodla pre štúdium ošetrovateľstva, "nemocničné prostredie" mi bolo vždy blízke, počas korony som nemala veľa praxe, a tak som videla svoje pôsobenie v hospici ako príležitosť byť v blízkosti chorých a trpiacich a ako možnosť naučiť sa niečo nové. Okrem toho som počula na hospic dobré ohlasy.

S akými výzvami sa stretávaš vo svojej dobrovoľníckej službe?

Každá moja dobrovoľnícka návšteva hospicu je iná a jedinečná, čiže by som povedala, že každá návšteva je svojím spôsobom výzva. Ako dobrovoľníčka chodím k lôžku za pacientom, rozprávam sa s ním, modlím sa alebo mu niečo prečítam. Je to rôzne. Chodím vždy za iným pacientom, ľudia sú rôzni a majú aj odlišný aktuálny zdravotný stav, a preto sa k nim snažím pristupovať individuálne, poskytnúť im to, čo potrebujú v spolupráci s koordinátorom dobrovoľníkov a interdisciplinárneho tímu. Stále sa učím.

Ktoré okamihy sú najvďačnejšie?

Najkrajšie okamihy sú tie, keď mi pacient poďakuje, usmeje sa, je pokojný. Vtedy cítim, že ten môj čas, ktorý som mu venovala, mal zmysel. Rada spomínam na jednu pacientku, ktorá bola veľmi vďačná, že som za ňou prišla, dokonca ma na rozlúčku objala. Viackrát sme sa s pacientmi dobre porozprávali. Stále vravím, že pacienti mi dávajú viac ako ja im. Aj keď sa pri nich modlím, cítim pokoj a všetky moje starosti sú zrazu úplne bezpredmetné.

Ak by si vedela, že ti zostava posledných 24 hodín života, ako by si využila tento čas?

Toto je naozaj ťažká otázka. Neviem na 100 percent povedať, čo by som v takej chvíli robila, ale chcela by som prežiť naozaj pekný naplnený deň a odíst odtiaľto zmierená. Išla by som na spoveď a svätú omšu. Tiež by som sa ospravedlnila mojim blízkym, za všetko zlé, čo som im spravila a povedala, za všetko čím som im ublížila. Chcela by som prežiť tento čas s ľuďmi, ktorých mám rada, so všetkými - s rodinou aj kamarátmi. Možno by sme išli na nejaký výlet do prírody, spravili rozlúčkovú oslavu, veľa by sme sa rozprávali a smiali.

Čo by si odkázala tým, ktorí uvažujú o dobrovoľníctve v hospici?

Len to, že Boh má na tomto svete naše ruky a nás samých, aby sme tu boli pre tých, ktorí to potrebujú. Chcela by som všetkých povzbudiť, ak máte v srdci túžbu skúsiť dobrovoľníctvo, tak jednoducho spravte prvý krok :).
Nemyslím si, že potrebujú nejakú superschopnosť :) Stačí len trocha ochoty, odvaha a chuť darovať svoj čas. Niektorí sa možno nájdu v službe pacientom pri lôžku, ale hospic ponúka aj iné možnosti, kde sa dá v rámci dobrovoľníctva realizovať, a tak svojou troškou prispieť k dobrému dielu, ktorým hospic určite je. Aj ja by som týmto spôsobom chcela poďakovať za túto moju skúsenosť v hospici.

Bez ľudí sa HOSPIC robiť nedá.
... a nie bez akýchkoľvek ľudí ... tí ĽUDIA naozaj musia mať SRDCE ❤
(MUDr. Marie Svatošová)

KATKA, ďakujeme, že SI
a že si s nami ako DOBROVOĽNÍČKA
v paliatívnej starostlivosti ❤

  späť na projekt Ľudská tvár hospicu